Technicko-ekonomické aspekty ložiska
Ložisko Biely vrch pri Detve je typickým zlato-porfýrovým systémom. Ruda okrem zlata neobsahuje iné úžitkové zložky a má mierne zvýšený obsah medi, obsah ťažkých kovov (ortuť, kadmium, arzén, antimón, olovo, zinok) je veľmi nízky (pod detekčný limit) a po ťažbe by nespôsobovali záťaž pre životné prostredie.
Ložisko vystupuje na povrch, preto naše plány počítajú s jeho ťažbou povrchovým lomom. Tieto plány sú v súlade s ustanovením §30 banského zákona, ktorý hovorí, že „výhradné ložiská sa musia vydobyť racionálne...použijú sa také metódy, ktoré umožnia vydobyť zásoby s čo najvyššou výrubnosťou“.
Na základe prvých technologických skúšok je úprava rudy možná iba technológiou kyanidového lúhovania, ktorá je Európskou úniou uznaná ako najlepšia dostupná technológia pre úpravu rúd zlata. Touto technológiou sa získava viac ako 90 % celosvetovej produkcie zlata vo viac ako 400 banských prevádzkach. Výťažnosť zlata z rudy sa použitím tejto technológie pohybuje okolo 80 %. Rudu netreba mlieť na jemnú frakciu, ale postačuje drvenie na 12 mm štrk. Tá bude následne upravovaná na lúhovacích plošinách, pretože forma vystupovania zlata v rude si nevyžaduje jej jemné mletie. Z tohto dôvodu nebude vznikať odkalisko. Po ukončení procesu lúhovania bude štrk preplachovaný čistou vodou za účelom odstránenia zvyškových kyanidov v upravenej rude. Kyanid bude v technologickom procese recyklovaný a nebude vypúšťaný do prostredia, čiže ide o uzavretý systém. Technológia úpravy takejto rudy používa roztoky s veľmi nízkym obsahom kyanidu (250-500 ppm = 0,25-0,5 ‰ kyanidu v roztoku). V prípade náhlych udalostí bude v prevádzke prítomná kyanidová deštrukčná jednotka.
Na základe predbežnej technicko-ekonomickej štúdie sa predpokladá životnosť bane približne 10 rokov, s ročnou ťažbou približne 3 mil. ton rudy, z ktorej by sa mohlo získať okolo 60 000 uncí zlata ročne.
