Zlato v médiách
Spojené štáty to majú spočítané (komentár)
[hnonline.sk; 05/02/2012; HNonline; Peter Margetiny; veľkosť: 10913]
ťažiť(2), zlata(2), zlatu(1), zlato(2), zlatom(1), zlate(2), Zlato(1)
Irán a jeho spriatelené štáty vedia, že to, o čo sa tu skutočne hrá, je americký dolár.
Oficiálne stanoviská Spojených štátov a Európskej únie znejú, že Teherán musí byť potrestaný za svoje pretrvávajúce snahy vyvinúť jadrovú zbraň. Trest má mať formu sankcií na iránsky export ropy, ktorými sa má docieliť izolácia Iránu a znehodnotenie jeho meny, čo by malo pre krajinu ďalekosiahle následky. Sankcie však svoj cieľ nedosiahnu. Irán má ďaleko od izolácie a jeho spriatelené štáty – ako napríklad India – budú stáť po jeho boku, pretože vedia, že to, o čo sa v skutočnosti hrá, je americký dolár a jeho štatút svetovej rezervnej meny.
V 70. rokoch sa dolár stal jedinou menou, ktorou sa mohlo platiť za kúpu, resp. predaj ropy. Z tohto monopolu začal dolár ťažiť a pomaly, ale isto sa stal rezervnou menou pri medzinárodných obchodoch s väčšinou komodít. Nasledoval obrovský dopyt po dolári, čím sa jeho hodnota zvyšovala. Krajiny dokonca ukladali svoje prebytočné dolárové rezervy u amerického ministerstva financií, čím poskytovali americkej vláde obrovské množstvo úveru, z ktorého mohla čerpať. Všetci vieme, kam toto všetko viedlo – k zaduseniu americkej ekonomiky hromadou dlhu, vysokej nezamestnanosti jej obyvateľstva, prehriatemu trhu s nehnuteľnosťami, prebujnenému bankovému systému a množstvu ďalších neduhov. Takýto je dnes obraz svetovej superveľmoci plynúci z privilégií získaných používaním dolára ako jedinej meny pri svetovom obchode. Ostatné krajiny celej situácii veľmi dobre rozumejú a začínajú opúšťať vo svojich transakciách dolár, počnúc ropou.
Ak dolár stratí svoju pozíciu globálnej rezervnej meny, konzekvencie budú pre Ameriku katastrofálne. Takýto prechod vo svetových vzťahov fiat mien bude pre niektoré meny vyhovujúci, zatiaľ čo iné budú trpieť, avšak je veľmi náročné, zrejme až nemožné predpovedať výsledky takéhoto vývoja. Jeden záver však predsa len môžeme vysloviť takmer s úplnou istotou: hodnota zlatavzrastie. Neistota okolo papierových mien vždy zlatu nahrávala a dnešné dní sú akékoľvek, len nie isté.
Petrodolárový systém
Aby sme mohli celú mozaiku správne poskladať, musíme začať rokom 1973. To je totižto obdobie, kedy prezident Nixon požiadal kráľa Saudskej Arábie, aby pri platbách za ropu akceptoval iba americké doláre a aby následné prebytočné zisky investoval do amerických dlhopisov. Výmenou za toto privilégium, Nixon sľúbil Saudskej Arábie ochranu ich ropných polí pred Sovietskym zväzom a ostatnými národmi ako napríklad Iránom alebo Irakom. Pre USA to bol začiatok niečoho veľkolepého.
Do roku 1975, všetci členovia OPECu súhlasili s predajom svojej ropy výlučne v dolároch. Každá krajina dovážajúca ropu začala ukladať svoje úspory do americkej meny, aby bola schopná nakupovať ropu; je zrejmé, že s takým vysokým dopytom po dolároch, americká mena posilňovala. Okrem toho, veľa národov exportujúcich ropu použilo prebytky nahromadeného doláru na nákup amerických vládnych cenných papierov, poskytujúc tak hlbokú studňu úverov pre americké míňanie.
"Petrodolárový" systém bol brilantným politickým a ekonomickým ťahom. Prinútil, aby všetky peniaze, čo majú niečo spoločné s ropou pretiekli cez prsty Fedu, čím vytvárali neustály medzinárodný dopyt po amerických dolároch aj americkom dlhu a umožnili tak Spojeným štátom vlastniť ropu zadarmo, keďže hodnota ropy je denominovaná v mene, ktorú kontroluje a tlačí Amerika. Petrodolárový systém však nezostal iba pri rope: väčšina medzinárodného obchodu prebieha v amerických dolároch; od Ruska, cez Čínu až po Brazíliu alebo Južnú Kóreu, každá krajina sa zameriava na maximalizáciu svojich dolárových prebytkov, aby mohla kupovať ropu a ostatné komodity.
USA priniesol tento systém množstvo výhod. Po tom, ako sa používanie ropy v 80.tych rokoch zvýšilo, dopyt po dolároch tiež rástol a americká ekonomika prekvitala. Avšak americká mena by zvyšovala svoju hodnotu aj bez tohto domáceho úspechu, pretože petrodolárový systém vytvoril konzistentný medzinárodný dopyt po americkej mene. Silný dopyt umožnil Američanom kupovať dovážané produkty v obrovskej zľave – tento systém prakticky poskytoval dotácie americkým spotrebiteľom na úkor zvyšku sveta. Ale predsa len, všetko má svoje pre i proti. Dostupnosť lacného importu zasiahla americký priemysel veľmi tvrdo a úbytok pracovných miest v priemysle ostáva jednou z najväčších výziev, s ktorou sa americká ekonomika dnes musí vyrovnať.
Existuje však i ďalšie potenciálne riziko ukrývajúce sa zatiaľ ešte niekde v tieni. Hodnota dolára je z veľkej časti ovplyvnená faktom, že sa ropa predáva práve v tejto mene. Ak by tieto obchody začali prebiehať v inej mene, krajiny na celom svete nebudú už viac potrebovať menu Spojených štátov. Následný výpredaj amerického dolára by oslabil menu dramatickým spôsobom. Vykonajme teraz jeden zaujímavý myšlienkový experiment. Takmer každý si myslí, že USA vstupujú do vojen, aby ochránili svoje ropné dodávky, ale nie je skutočným dôvodom snaha udržať pri živote petrodolárový systém?
Irak nám poskytuje dobrý príklad. Až do novembra 2000, žiadna z krajín OPECu sa neodvážila pomyslieť na predaj svojej ropy v inej mene ako americký dolár a keďže bol dolár ešte stále najsilnejšou menou sveta, existovalo len málo dôvodov na spochybňovanie existujúceho systému. Avšak koncom roku 2000, Francúzsko a niekoľkí ostatní členovia EU presvedčili Saddáma Husajna, aby vzdoroval petrodolárovému procesu a začal predávať irackú ropu v eurách. Niekoľko ďalších krajín taktiež naznačilo svoj záujem obchodovať s ropou bez použitia amerického dolára, vrátane Ruska, Iránu, Indonézia i Venezuely. V apríli 2002 bol predstaviteľ OPECu, Javad Yarjani, pozvaný Európskou úniou do Španielska, aby predstavil detailnú analýzu ako by OPEC v určitom momente v budúcnosti mohol predávať svoju ropu v eurách a nie v dolároch. Spojené štáty na tento vývoj zareagovali napadnutím Iraku v marci 2003, náhoda?
Existuje viac príkladov, kedy USA vkročilo na scénu, aby obránilo petrodolárový systém, častokrát tajne. Vo februári 2011 sa najvyšší predstaviteľ MMF, Dominik Strauss-Khan, vyslovil za vznik novej svetovej meny, ktorá by oslabila dominanciu dolára. O tri mesiace bol obvinený zo znásilnenia slúžky v jednom z new yorských hotelov a musel odstúpiť zo svojej funkcie, náhoda?
Vojny a rafinované intervencie môžu byť síce nákladné, ale náklady spojené s koncom petrodolárového systému by boli pre USA oveľa väčšie. Ak by bolo euro, jen, renminbi, rubeľ, alebo hneď zlato všeobecne akceptované pri platbách za ropu, americký dolár by sa rýchlo stal bezvýznamným, a prakticky bezcenným. Ak si zvyšok sveta uvedomí (a prvé kroky v tejto oblasti už môžeme pozorovať), že existujú aj iné možnosti okrem amerického dolára pri medzinárodných transakciách, USA nečaká veru nič príjemné.
Iránska dilema
Irán môže byť izolovaný v západnom svete, ale Teherán má stále dosť spojencov. Irán a Venezuela majú spoločné projekty v hodnote $4 miliardy a India sľúbila, že bude pokračovať v nákupoch iránskej ropy, keď označila Teherán za výborného obchodného partnera. Grécko je proti sankciám EU, pretože Irán je jedným z mála dodávateľov, ktorý umožňoval skrachovanému Grécku kupovať ropu na úver. Južná Kórea a Japonsko sa tiež nepripoja k uvaleniu sankcií. Ekonomické väzby medzi Ruskom a Iránom sú z roka na rok silnejšie. Potom je tu Čína. Iránske energetické zdroje sú pre Čínu záležitosťou národnej bezpečnosti, keďže iránske dodávky ropy a zemného plynu predstavujú pre Čínu 15% celkového importovaného množstva týchto komodít. Irán je preto pre Čínu dôležitejší ako Saudská Arábia pre USA. Nemali by sme preto očakávať, že bude Čína venovať pozornosť sankciám EU a USA – Čína nájde spôsob ako sa vyhnúť týmto sankciám, ktoré by zhoršili obojstranný obchod s Iránom, ktorý dosahuje $30 miliárd a pri ktorom sa očakáva, že v roku 2015 dosiahne $50 miliárd. V skutočnosti, Čína bude zo sankcií ťažiť, keďže bude možné nakupovať iránsku ropu a zemný plyn za nižšie ceny.
Irán teda bude aj naďalej mať svojich priateľov, ktorí budú pokračovať v nakupovaní jeho ropy. Čo je však dôležitejšie, môžete sa spoľahnúť na to, že za túto ropu nebudú platiť dolármi. Objavujú sa informácie, že India momentálne rokuje s Iránom o platení za ropu z tejto krajiny zlatom. Irán už prestáva používať dolár pri obchodovaní s Ruskom v prospech rialu a rupie. India zas v styku s Čínou používa juan; Čína a Rusko obchodujú v rubľoch a v juane už viac ako jeden rok; Japonsko a Čína tiež začínajú inklinovať vo vzájomných obchodoch k svojim vlastným menám. A čo všetky tie energetické obchody medzi Iránom a Čínou? Tie budú prebiehať v zlate, juane a v riali.
So všetkými týmito informáciami, ktoré sú k dispozícii, je pochopiteľné, že skutočnou príčinou tenzií hromadiacich sa v Perzskom zálive je zúfalá snaha Spojených štátov zastaviť torpédo, ktoré sa na ne valí. Na čele zrušenia petrodolárového systému stojí Irán, ktorý je krytý Indiou, Čínou a Ruskom. To je pre Washington nepochybne dostatočný dôvod na to, aby si našla výhovorky na zvrhnutie režimu v Iráne.
Ak by sme na základe tohto vývoja chceli učiniť investičné rozhodnutia, musíme mať neustále na pamäti, že Rusko, India a Čína – traja členovia zoskupenia BRIC, kam spadá ešte Brazília – sú spojencami Iránu a sú tiež významní producenti zlata. Ak sa prestane platiť petrodolármi a obchodovanie v iných menách sa stane príliš komplikovaným, budú musieť použiť svoje zlato, aby nebol zastavený kohútik s ropou. Zlato vždy bolo a aj vždy bude akousi "núdzovou" menou a keď sa vzťahy medzi jednotlivými menami zmenia a ich hodnota sa bude len ťažko odhadovať, obchodovanie v zlate je overený a bezpečný spôsob ako sa vyrovnať s touto zložitou situáciou. Rok 2012 sa možno stane známy tým, že svet prestane akceptovať dolár ako rezervnú menu. Predstavte si, že si zvyšok sveta zráta koľko je 2 + 2 a postupnými krokmi začne obchodovať vo vlastných menách a čoraz menej svojich prebytkov bude investovať do amerických dlhopisov. Takýto vývoj by znamenal isté zničenie dolára.
Paradoxne, možno práve to Spojené štáty potrebujú. Kolosálny dlh tejto krajiny nemôže byť nikdy splatený, pokiaľ si dolár udrží svoju súčasnú hodnotu. Ak sa pozrieme na reálny stav USA, zistíme, že všetko čo podporuje hodnotu dolára je jeho štatút rezervnej meny. Ak sa to zmení, USA možno budú schopné splatiť svoje dlhy a začať odznova. Pri tomto novom štarte by už viac nemohli využívať doterajšie privilégiá a hlboko zakorenené subvencie, na ktoré si Američania tak zvykli. Je tiež zaujímavé, že petrodolárový systém vydržal takú dlhú dobu. Bolo iba otázkou čase, kedy sa rozpadne. A ten čas nastal možno práve teraz.
Tento komentár je voľným prekladom publikácie z externého zdroja, ktorý nemusí predstavovať názor analytika alebo spoločnosti TRIM Broker.
Zdroj - Casey Research
Peter Margetinyanalytik TRIM BrokerObchodovanie s TRIM Broker
Skladovať zlaté mince vás vyjde drahšie
[hnonline.sk; 30/01/2012; HNonline; Pavol Mokoš; veľkosť: 4538]
zlaté(1), zlata(9), zlato(1), zlatom(1), zlatu(1), zlate(2), ťažobných(1), ťažobná(2)
Seriál Škola komodít
Investori obľubujú fyzické držanie zlata či striebra. Spájajú sa s ním však vyššie náklady na skladovanie.
V minulom dieli sme sa pozreli na obchodovanie s plynom a niektorými ďalšími palivami. V tejto sérii sa pozrieme na obchodovanie so vzácnymi kovmi a to predovšetkým na zlato, striebro, platinu a paládium.
Ceny vzácnych kovov sa štandardne uvádzajú v dolároch za trójsku uncu, kde trójska unca predstavuje približne 31,1 gramov. Hlavnými burzami pre obchodovanie so zlatom a striebrom sú Comex a NYSE LIFFE US. Najväčšími producentmi striebra v roku 2010 boli Mexiko, Peru a Čína, zatiaľ čo najväčšími producentmi zlata sú USA, Austrália, Rusko alebo Juhoafrická republika.
V minulom roku sa cena zlata vyšplhala na rekordnú úroveň 1920 dolárov za trójsku uncu, zatiaľ čo cena striebra dosiahla svoju rekordnú úroveň na 49,8 USD/trójsku uncu. Ak by sme ale cenu zlata očistili o infláciu, tak týmto spôsobom očistená cena zatiaľ nedosahuje maxím zo začiatku 80. rokov minulého storočia.
Bloomberg GRAB
Rast ceny zlata na rekordné úrovne v minulom roku prišiel v nadväznosti na európsku dlhovú krízu, keď investori hľadali istotu na rozbúrených trhoch. Všeobecne teda platí, že investori sa k zlatu obracajú v neistých časoch, ako k depozitárovi hodnôt. Dôležitým faktorom pre vývoj ceny zlata je očakávaná inflácia. Tlačenie peňazí, ako sa niekedy hovorí kvantitatívnemu uvoľňovaniu americkej centrálnej banky, zvyšuje očakávania budúcej inflácie a zároveň tlačí na nižšiu hodnotu dolára. Súčasný vývoj dolára môžete sledovať typicky pomocou menového páru EUR/USD, ale pre presnejšie sledovanie možno využiť rovno kôš hlavných svetových mien tzv. US Dollar Index. Tieto dva faktory (očakávaná inflácia a vývoj dolára) tak môžu výrazne prehovoriť do vývoja ceny zlata.
Pri cene striebra pôsobia jednak vyššie spomínané faktory, ale dôležitým aspektom je aj vývoj v priemysle, kde je striebro hojne využívané napríklad v medicíne, nanotechnológii, pri výrobe elektroniky alebo v automobilovom priemysle. Hojné využitie v priemysle a teda aj závislosť na vývoji priemyslu majú ďalšie vzácne kovy platina a paládium. Pri zlate je rozhodujúce využitie v šperkárstve (cca 60%), zatiaľ čo elektronika, dentálne medicína a ostatný priemysel predstavujú každý len približne 5%.
Paládium je kľúčovým kovom pri výrobe katalyzátorov (cez 50% produkcie), výrazne nižšie využitie potom má v dentálnej medicíne a pri výrobe elektroniky. Podobne ako paládium je na tom s využitím aj platina, avšak oproti paládiu je tu relatívne vysoké využitie aj v šperkárstve (cca 25%).
Podobne ako pri iných komoditách aj pri vzácnych kovoch možno pre obchodovanie využiť rôzne investičné nástroje. Pre investície bez pákového efektu možno využiť ETF napríklad ETF´s Gold alebo SPDR Gold Shares. Pre obchodovanie s dvojnásobnou pákou existuje ETF od spoločnosti ETF Securities s názvom ETF´s leveraged Gold. Toto ETF kopíruje dennú percentuálnu zmenu ceny zlata vynásobenú dvoma. Ďalším variantom sú nespočetné certifikáty či už nepákové alebo rizikovejšie pákové (Knock out certifikáty alebo warranty). Najrizikovejšou možnosťou je spravidla obchodovanie s CFD kontraktmi, kde býva často skrytá aj viac ako desaťnásobná páka. Pri striebre sa dajú využiť nepákové ETF produkty ETF´s Silver alebo pákové ETF´s leveraged Silver. S rovnakou logikou môžete od spoločnosti ETF Securities nájsť aj ETF na paládium a platinu.
Ďalším variantom, ako investovať do vzácnych kovov, je investícia priamo do akcií ťažobných spoločností, ktoré dané kovy ťažia. Najväčšími producentmi zlata sú spoločnosti Barrick Gold, Goldcorp alebo Newmont Mining. Najväčším producentom striebra bola v roku 2010 spoločnosť BHP Billiton, ktorá je ale zároveň najväčšia ťažobná spoločnosť na svete, a jej ťažobná produkcia je výrazne diverzifikovaná. Ďalšími významnými producentmi striebra sú Fresnillo alebo Pan American Silver. Medzi najväčších producentov platiny a paládia patrí Anglo Platinum, Stillwater Palladium alebo Lonmin Platinum.
V neposlednom rade môžu investori zvážiť aj investíciu do fyzickej komodity. Obzvlášť pri zlate a striebre sú veľmi obľúbené investície do mincí alebo šperkov. Investori často uprednostňujú tento spôsob kvôli pocitu, že vlastnia niečo hmotné. Tento spôsob určite netreba zatracovať, ale investor si musí uvedomiť, že s fyzickým držaním sú obvykle spojené aj vyššie náklady na skladovanie.
Pavol MokošPatria Direct Obchodovanie: www.patria-direct.sk Spravodajstvo: www.patria.cz
Fúzie a akvizície ťahajú ruskí ťažiari
[etrend.sk; 19/01/2012; Firmy; Martin Jesný; veľkosť: 3038]
ťažobných(1), ťažobnej(1), ťažbu(1), zlata(1), ťažobná(1)
Rast transakčnej aktivity môžu očakávať najmä veľké krajiny ako Rusko či Turecko
Trh fúzií a akvizícií regiónu strednej, južnej a východnej Európy a Ruska zaznamenal vlani 12-percentný medziročný nárast počtu transakcií. Takmer 3 800 spojení a prebratí firiem dokonca prekročilo métu roku 2008, ktorý bol v regióne dosiaľ rekordný, píše vo svojej správe o transakčnej aktivite v regióne analytická spoločnosť Dealwatch. Napriek pomerne výraznému nárastu počtu transakcií sa však ich finančný objem medziročne zmenil iba nepatrne - 150 miliárd eur je len o 0,8 percenta viac, ako vykázala transakčná scéna v roku 2010.
Príliš preto neprekvapuje, že priemerný objem transakcie sa vlani znížil o desať percent. Klesol aj počet miliardových transakcií. Kým v roku 2010 zaplatili záujemcovia za nakúpené firmy viac než miliardu eur v 34 obchodoch, vlani sa za viac než miliardu predalo o desať firiem menej.
Najviac sa spájali a preberali tradične výrobné podniky. Vlastnícke pomery zmenilo 753 firiem, čo predstavovalo takmer pätinu transakcií v regióne. Z hľadiska hodnoty obchodov kraľovali vlani v regióne predaje a fúzie ťažobných firiem vrátane spoločností, ktoré ťažia ropu a plyn. Aj keď počtom netvorili ani desatinu, finančná hodnota obchodov s firmami v tejto brandži predstavuje 48 miliárd eur, teda takmer tretinu trhu.
Práve v ťažobnej oblasti sa najviac koncentrovali aj miliardové obchody. Trinásť z dvadsiatich najväčších dealov v regióne malo cieľ práve v dobývacej brandži. Najväčšou transakciou minulého roka v regióne Emerging Europe bolo spätné prebratie ruskej spoločnosti na ťažbu zlata Poľus Zoloto, ktorú kazašská KazakhGold ocenila na osem a pol miliardy eur. Spojená firma vo vlastníctve dvojice magnátov Michaila Prochorova (36,4 percenta) a Sulejmana Kerimova (37,9 percenta) bude po dokončení spojenia ťažobná spoločnosť s najväčšou produkciou obchodovaná na londýnskej burze.
Väčšinu nárastu trhu fúzií a akvizícií v regióne priniesli vlani ruský a turecký trh. Okrem nich neklesla minulý rok akvizičná aktivita už len v Bulharsku, to však patrí skôr k menším trhom. Jasne dominovalo Rusko s 38-percentným podielom na počte transakcií a 65-percentným na ich finančnom objeme. Druhé Poľsko citeľne zaostávalo s podielom 13 percent v počte a 12 percent v hodnote. Tretie Turecko malo v oboch ukazovateľoch zhruba desaťpercentný podiel.
Podľa odhadu analytikov Dealwatch by mohol trh fúzií a akvizícií napriek pokračujúcej kríze eurozóny rásť aj tento rok. "Očakávame, že investori sa príliš nepohrnú do menších transakcií v krajinách ako je Česko, Rumunsko či Maďarsko, kým trojica najväčších trhov Rusko, Poľsko a Turecko zrejme zažijú ďalší rast akvizičnej aktivity," dodávajú transakční experti. Tým pádom vyslovili očakávania aj voči Slovensku, ktoré je najmä ako malá krajina tradične na chvoste akvizičnej aktivity.
Fúzií a akvizícií je stále viacrok 2011 2010 2009 2008
počet transakcií 3792 3375 2967 3273
hodnota v miliardách eur 150 149 76 138
Prameň: Dealwatch



