História baníctva na Slovensku
Slovensko má bohatú banícku minulosť siahajúcu až do doby bronzovej, k počiatkom ťažby a spracovania medených rúd na lokalite Piesky pri Španej Doline. Prvý rozmach baníctva na Slovensku siaha do čias Keltov a Rimanov, ktorí razili vlastné mince aj s použitím kovov získaných na Slovensku. Po príchode Slovanov sa baníctvo dostalo do úzadia, až vznikom Uhorska začal stúpať jeho význam a územie Slovenska hlavne vďaka baníctvu patrilo medzi jeho najvyspelejšiu časť. Príchodom nemeckých prisťahovalcov nastal rozmach najmä v 14. a 15. storočí, kedy bolo Uhorsko najväčším producentom drahých kovov na svete. Tieto sa získavali najmä v oblasti Kremnice a Banskej Štiavnice. V 18. storočí sa Slovensko dostalo do popredia vďaka rozvoju banskej techniky a odborného baníckeho školstva. V Banskej Štiavnici bola založená prvá technická univerzita na svete. Z Banskej Štiavnice pochádza aj prvá písomná zmienka o použití strelného prachu pri ťažbe rúd na svete. Objavy veľkých ložísk drahých kovov v zámorí v 19. storočí nepriaznivo ovplyvnili ekonomické parametre ťažby na našom území. Bane väčšinou prevzal štát a mnohokrát musel ťažbu finančne dotovať.
Kvôli poklesu cien surovín, zmene ekonomického systému a s ním súvisiacim ukončením štátnych dotácií pre banský priemysel, znamenali 90-te roky minulého storočia výrazný útlm rudného baníctva na Slovensku. Od slávy slovenských baní po dnešok ubehlo už veľa času a to sa prejavilo aj na postoji verejnosti k banskému priemyslu. Ľudia nielen v Kremnici, či Banskej Štiavnici už dávno zabudli, že ťažba drahých kovov v minulosti vytvorila jedinečné „genius loci“, ktoré dnes do tejto oblasti láka návštevníkov a umožnila vybudovať množstvo technických a historických pamiatok.
Naša firma má skúsenosť i odvahu budovať na tradíciách a rozvíjať najmodernejšie a ekologicky bezpečné baníctvo prinášajúce na Slovensko oživenie tohto priemyselného odvetvia, ktoré sa v histórii najvýraznejšie podpísalo pod rozvoj Slovenska.
